Špásy
Pre Vaše obveselenie uvádzame výber 21 Náckových špásov:
1. Nácko s Lojzom po skončení pracovnej zmeny idú k šachte. Naraz v prievane im obidvom zhasnú kahance. Lojzo zahreší: „Ancijáša jeho, veď ja nič nevidím“! „A či ti ja niečo ukazujem ?“ odvrkol Nácko a dodal: „Nešomri a poď za smradom!“
2. Nácko po odkrútení vojenskej služby prišiel sa opytovať o robotu do bane. Prijímajúci úradník mu hovorí: „Zo začiatku budeš dostávať zlatku, neskoršie možno aj viac“. „A to neskoršie kedy bude ?“, vyzvedá sa Nácko. „O také tri – štyri mesiace.“ „To ja teda pán úradník prídem radšej o štvrť roka.“, odpovie Nácko.
3. Nácko s tovarišom Lojzom stavali na František šachte drevený sklad. Keď ich vedúci navštívil a pokukal robotu, pokrútil hlavou a povedal: „Chlapi, tá robota za nič nestojí. Pamätajte si moje slová, všetko Vám to padne.“ „Nak sa neboja pán vedúci, to ešte aj vás prežije!“ o týždeň, keď pán vedúci prišiel znovu na kontrolu, videl božie dopustenie. Všetko krížom, krážom dováľané, pričom im hovorí: „No nemal som pravdu chlapi?“ Tu Nácko vyskočí a obhajuje sa „Jaj, pán vedúci, aj my sme mohli mať pravdu. Keby ony vedeli ako pred týždňom zle vyzerali!“
4. Pre poriadného baníka bolo istým ponížením, keď ho zadelili robiť na povrch. Preto i Nácko sa ohradil, keď ho s Lojzom poslal pán hutman čosi triediť do skladu. „To nerobia dobre pán hutman!“, protestuje Nácko. „Veď vedia, že Lojzo kradne, no a ja tiež nie som svätý, tak čo potom zostane v sklade?“
5. Pán vedúci zo Zigmund šachty poslal Nácka, aby mu šiel domov narúbať drevo a kozám hodiť trochu sena. Keď Nácko prišiel do drevárne, na ponguzbadal pripravenú fľašku. Cytil ju a vylôchal. Medzi tým prišlo pánu vedúcemu na rozum, že v drevárni zabudol fľašu s kyselinou a tak bežal ozlomkrky domov, aby to náhodou Nácko nevypil. Keď otvoril dvere a zbadal, že fľaša je prázdna, spustil na Nácka: „Nácko, vari si to len nevypil?“ zhrozil sa. „Veru vypil! A na druhý raz nech mi tam pripravia niečo lepšieho, lebo keď som sa išiel vycikať a frklo mi na baganče, tak sa mi úplne rozpadli!“
6. Nácko s Lojzom zvážajú z Paradajzu drevo. Nácko vzadu hamuje, no fúra sa podozrivo rozbieha. Preľakaný Lojzo kričí na Nácka: „Nože brzdi poriadne, veď nás ten voz zahluší!“ „Akých, že nás, veď ja idem za vozom!“, nedá sa Nácko vyrušiť.
7. V hasičskej zbrojnici robili inventúru. Komisii sa nepozdávala výška rebríka, nuž kázali Náckovi, ktorý tam robil hospodára, aby rebrík premeral. „A akože to mám urobiť?“ „Polož ho na zem a meraj!“ „Nuž , ak ho dám na zem, môžem merať len dĺžku. A oni chcú vedieť aký je vysoký!“
8. V Hodruši, v tuhej zime v úpravni zamrzlo kalovodné potrubie a údržbári sa trápili. Podaktorí si na skrehnuté prsty dýchali a bohovali. Ide okolo Nácko a radí: „Ľudia mojí, čo ste rozum potratili? V takom treskúcom mraze vonká pracovať. Čák to rozmrzne v lete!“
9. Bieda zavítala do Náckovej rodiny. „Keď nemám ani kyslé krumple, načo som komu na svete“, zúfal Nácko. Zobral z povale žinku a hybaj do hory. Vyhliadol si haluz, prehodil cez ňu povraz, strčil hlavu do slučky a skočil z pňa, na ktorom stál. Krehká vetva však Nácka neudržala. Spadol na zem. Poriadne sa doudieral, haluz ho na dôvažok švacla po hlave. Omámený Nácko sa po chvíli spamätal, poobzeral sa dookola, pošúchal si hrču na okom a šomral: „Chudobný človek – hotová opica. Pre hovnavô obesenia, som sa mohol aj zabiť!“
10. Nácko, ako dôchodca sa stretol s bývalým hutmanom. „Ako sa máš Nácko? Vydrží ti penzia do konca mesiaca?“ „To majú tak“, vysvetľuje zo široka Nácko. „Penzia by bola akurát, len ten mesiac nemá konca – kraja.“
11. Nácko s Lojzom vezú počas pracovnej šichty v prázdnom hunte jednu – jedinú vŕtačku, ktorá sa im pri robote pokazila. Vidí to hutman a hneď začne hovoriť o hospodárnosti a využívaní pracovného času. Nácko začudovane zakrúti hlavou a hovorí: „Pán hutman, ale či nedávno nevraveli, že máme znižovať vlastné náklady.“
12. Nácko chcel ukradnúť kus koľajnice do základov pre dreváreň, ale prichytil ho strážnik a predviedol pred hutmana. Ten namrzene skríkol: „Človeče nešťastný, čo mám s tebou robiť?“ „So mnou prosím pekne nič“, radí Nácko. „Ale nak z roboty prepustia tohto tu bachtára, čo ich má čo otravovať s kadejakými šepletami!“
13. Nácko bol šikovným lehaviarom a tak sa dohovoril s pánom farárom, že mu poopravuje sochy na štiavnickej kalvárii. Po dobre vykonanej robote, Nácko posla pánu farárovi takéto vyúčtovanie:
- „Podkul som somára utekajúceho do Egypta – 16 korún“
- „Judášovi so premaľoval fúzy na čierno – 18 korún“
- „ Svätej Veronike som zodvihol hore vyššie sukňu – 13 korún“
- „ Pri poslednej večeri som dolial víno do pohárov – 20 korún“
- „Archanjelovi Gabrielovi so pristrihol krídla – 14 korún“
A na konci vyúčtovania Nácko dopísal: „Evin figový list som posunul o 10 cm doprava – grátis – zadarmo.“ „S plnou úctou – Nácko“
14. Na baníkov prišli ťažké časy. Často si brávali potraviny na bôrg a bolo tak, že jeden obchodník dal a druhý nie. Nácko natrafil zrovna na toho s najtvrdším srdcom. Darmo ho presviedčal, žaloval na celý svet úprimne, že bezcitný majiteľ zaslzil, rozľútostnil sa a zavolal na subjekta: „Vyhoď toho Nácka, lebo mi srdce pukne od žiaľu nad jeho biedou!“
15. Raz pán hutman vyfáral z nočnej zmeny skôr von a išiel skontrolovať bachtára Nácka, o ktorom bolo známe, že si rád zdriemol. Pri kontrole sa pánovi hutmanovi zamarilo, že v kúte čosi šramoce. Čo, keď je tam zlodej? Nácko statočne skontroloval celý objekt a hlási: „Nech sa neboja pán hutman. Okrem nás dvoch tu nie je žiadny zlodej!“
16. Baníci oproti podpisu preberali výplaty: Keďže Lojzo nevedel písať, spravil tri krížiky a dostal výplatu. Po hodine sa stretli v krčme U Kozákov a Nácko hovorí Lojzovi: „ Počúvaj Lojzík, my sa poznáme už 20 rokov, ba bývame pod Paradajzom vedľa seba, ale je som až dodnes neprišiel na to, že sa ty voláš tak isto, ako ja!“
17. Bolo fajn teplúčko a Nácko čistil latrínu. Zabil na latrínu klinček, zavesil tam kabátik a čistí a čistí. Zrazu klinček spravil puk a kabátik fuk do diery. Ak ho ťahá, tak ho ťahá von, ale nie a nie ho vytiahnuť. Tu idú z bane popri ňom tovariši a kričia naňho: „Nechaj ho tam, veď aj tak ho nosiť nebudeš!“ Tu Nácko sa obráti a hovorí im: „Tovarišia máte pravdu. Ja kabátik nepotrebujem, ale vo vrecko mám na desiatu fašírku a tú chcem!“
18. „Nácka do šichty nečakajte, včera bol určite opitý!“, oznamuje Lojzo pre baňou haviarom. „Videl si ho?“, pýtajú sa haviari. “To nie, ale som počul až na malom tržišti, ako vykrikoval: Ja sa ani ženy, ani svokry nebojím!“
19. Nácko sa neveľmi ráčil so starším baníkom Dolom, preto mu ani na pohreb neprišiel. Kamaráti mu to na druhý deň vyčítali. „A prečo by som mal ja jemu na pohreb chodiť. On na môj vari príde?“, žiadal Nácko spravodlivosť až do hrobu.
20. Keď Lojzovi umrelo dieťa, ochotný Nácko organizoval pohreb a s ostatnými kamarátmi niesol truhlu. Po obradoch sa Lojzo úprimne poďakoval všetkým za pomoc. Aj Nácko sa rozcitlivel a hovorí: „Sused môj, spoľahni sa na nás, vďačne ti pomôžeme aj pri druhom pohrebe!“
21. Býva haviarskym zvykom, že kamarátovi, ktorý musel odbehnúť v krčme na záchod, odpili z pohára. Nácko chcel byť múdry a pred odchodom na záchod na písal na papierik: „Napľul som do piva!“. Keď sa vrátil z piva aj tak chýbalo a k jeho slovám bolo dopísané: „Aj my!“
