Banskoštiavnické vodné nádrže
Do skupiny Banskoštiavnických vodných nádrží patrili tieto tajchy:
Veľká a Malá Vodárenská, Červená Studňa, Ottergrund, Klinger, Horná a Dolná Michalštôlnianska
Vodárenská Malá a Veľká – v katastri Banskej Štiavnice. Veľká sa spomína už v r. 1510 kedy zásobuje vodou vodočerpací stroj - štangenkunst pod Starým hradom. V rokoch 1633 a 1725 sa hrádza pretrhla, voda spôsobila veľké škody na životoch a majetku, ale vždy bola uvedená do prevádzkyschopného stavu. Malá Vodárenská mala len posilňujúci význam pre nižšie položenú Veľkú Vodárenskú, zdroj pitnej vody pre mesto. Dnes je opäť po rekonštrukcii a je napustená po svoju max. hladinu.
Červená studňa - v katastri Banskej Štiavnice vznikla pred rokom 1765 a spolu s Malou a Veľkou Vodárenskou slúžila ako zdroj pitnej vody. Je po čiastočnej rekonštrukcii, avšak zanedbaná a takmer bez vody.
Ottergrund - v katastri Banskej Štiavnice, vznikla pred rokom 1746. Je jedna z najmenších, ale zároveň najvyššie položená a najmalebnejšia. Voda slúžila najprv na pohon banských zariadení, neskôr ako ďalšia zásobáreň pitnej vody pre mesto.
Klinger - v katastri Banskej Štiavnice, spomínaný už v r. 1765. Hrádza bola v rokoch 1829-1833 úplne rozobratá a postavená nižšie v údolí s väčším objemom. Voda sa viedla pre potreby šachty Ondrej (dnes banský skanzen), Maximilián a Zigmund. Je po rekonštrukcii, má zdevastované prívodné jerky, ale napustená je po max. hladinu.
Dolná Michalštôlnianska - v katastri Banskej Štiavnice. Pôvodne existovali údajne až tri nádrže, tesne vedľa seba, spomínané už v roku 1651. Zdroj vody pre pohon stúp v banskom poli Michalštôlne. Po zasypaní vrchných nádrží hlušinou a značnom chemickom znečistení spodnej nádrže je jej stav dezolátny a existencia ohrozená.
